Bardejov - pamiatková rezervácia
Úvod
Bardejov je historické mesto, ktorého väčšiu časť tvorí Mestká pamiatková rezervácia s množtvom pamiatkovo chránených objektov a zaujimavosti. Mesto leží na sútoku rieky Tople a potoka Lukavice v severovýchodnej časti Slovenska. Bardejovský okres je súčasťou Prešovského kraja. Severná hranica okresu je zároveň štátnou hranicou s Poľskom. Územie je súčasťou flyšového pásma Karpát, sa rozprestiera na geomorfologických celkoch Ondavskej vrchoviny, Busova, Ľubovnianskej vrchoviny a Čergova.
História mesta
Najstaršia písomná správa o Bardejove je z roku 1241. Na prelome 13. a začiatkom 14. storočia sa v blízkosti osady ležiacej na hlavnej komunikačnej tepne usadili kolonisti zo Sliezska. Kráľ Karol Róbert im v roku 1320 poskytol rozsiahle privilégiá, ktoré urýchlili proces pretvorenia výsadnej dediny Bardejov na mesto. V roku 1352 dostalo mesto výsadu konať osem-dňový jarmok a záruku pre všetkých, ktorí sa ho zúčastnili. Bezpečnosť obchodu a remesiel a nezávislosť mesta zaručovalo mestské opevnenie nedobytnými bránami, mohutnými baštami a vodnými priekopami. V roku 1365 dostal Bardejov hrdeľné právo a v roku 1376 ho Kráľ Ľudovít I. povýšil na slobodné kráľovské mesto.
V súčasnosti je Bardejov 33 tisícove mesto, ktoré tvorí administratívne a kultúrne centrum horného Šariša. V roku 1950 Bardejov bol vyhlásený za mestskú pamiatkovú rezerváciu. Dňa 30.11.2000 výbor centra pre svetové a prírodné dedičstvo UNESCO rozhodol o zapísaní historického centra mesta Bardejov do zoznamu Svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.
Historické pamiatky
Hradobné opevnenie Bardejova patrí k najzachovalejším na Slovensku. Svetské a cirkevné stavby aj dnes vtláčajú mestu stredoveký charakter. Najvzácnejší z nich je monumentálny chrám sv. Egídia, ktorý z architektonického hľadiska patrí medzi najvýznamnejšie národné pamiatky na Slovensku.
Rímskokatolícky farský kostol sv. Egídia
Budova je trojloďovou bazilikou zo začiatku 15. storočia. Najcennejšou časťou interiéru chrámu je unikátny súbor jedenástich krídlových oltárov z rokov 1460-1520, ktoré tvoria jeden z najcennejších gotických interiérov v strednej Európe. V 15. a nasledujúcich storočiach bol chrám v dôsledku živelných pohrôm niekoľkokrát opravovaný. Posledným veľkým zásahom do architektúry chrámu bola oprava po požiari v roku 1878. Podľa projektov Imricha Steindla sa v roku 1899 uskutočnila jeho dôsledná rekonštrukcia a regotizácia a objekt dostal dnešnú podobu. Kostol sv. Egídia bol 29.9.2001 vyhlásený za Baziliku minor.
»» Nad hlavným vchodom, ktorého dvojoblúk spočíva na štíhlom pilieri, je umiestnená kaplnka sv. Alžbety s ihlanovitou strechou. Medzi oknami tejto kaplnky je socha sv. Egídia v biskupskom rúchu s laňou pri nohe.
Mestská radnica
K najvzácnejším pamiatkám patrí aj mestská radnica, ktorá sa nachadza v strede námestia. Radnicu v r. 1505 začal stavať majster Alexander. Na pôvodné gotické základy postavili renesančné poschodie a prekrásny arkier majstri Alexius a Ján z Prešova. Najcennejšími časťami radnice sú architektonické detaily - portály, dekoratívna výzdoba štítov, vstupný arkier, schodisko, nástenné maľby, tramový strop v radnej sieni a maľované značky, erby a nápisy, ktoré dokumentujú spojenie neskorogotickej formy s včasnorenesančnými prvkami, čím je bardejovská radnica prvou renesančnou stavbou na územi Slovenska.
V roku 1903 rozhodla mestská správa zriadiť v radnici múzeum, ktorého zbierky boli sprístupnené verejnosti v roku 1907. Od roku 1990 je v historickom oddelení Šarišského múzea inštalovaná expozícia pod názvom "Bardejov - slobodné kráľovské mesto".
Námestie a meštianske domy
Osobitnú pozornosť upúta obdĺžnikové námestie vydlaždené riečnymi kameňmi lemované z troch strán meštianskymi domami, ktoré nesú znaky gotickej a renesančnej architektúry.
»» Meštiansky dom č. 26 - gotický. Na poschodí medzi oblokmi sa zachoval obraz Korunovania P. Márie z 2. pol 18. stor.
Mestské opevnenie
Bardejovský fortifikačný systém bol jedným z najdokonalejších a najzachovalejších gotických mestských opevnení chrániacich slovenské stredoveké mestá. Prvá zmienka o ňom pochádza z roku 1352, kedy kráľ Ľudovít I. nariadil pre bezpečnosť mesta obohnať ho hradbami, spevniť baštami a uzavrieť nedobytnými bránami. Koncom 14. storočia stál už po celom obvode mesta kamenný hradobný múr so štyrmi mestskými bránami - Hornou, Prašnou, Dolnou a Šimona Wallu. Neskôr tu renesanční stavitelia uplatnili mnohé fortifikačné prvky, prispôsobené vývoju novej bojovej techniky. Od 18. storočia význam opevnení miest upadol, a tým aj bardejovské opevnenie začalo chátrať, ale nenastala jeho likvidácia. Od 50-tych rokov 20. storočia pokračuje postupná oprava a rekonštrukcia hradieb..
Mestské opevnenie predstavuje typickú stredovekú fortifikáciu: priekopa naplnená vodou, vysoké bašty, ktorými bol zosilnený hlavný hradobný múr, strelnica a vnútorná ochoz, pričom hlavné vstupy sami osebe boli malými pevnôstkami. Bašty mali kruhovitý, šošovicový a štvorhranný pôdorys. Niektoré boli zastrešené, iné smerom do mesta otvorené. Pomenovanie zodpovedalo ich tvaru a miestu, kde stáli. Celkom bolo 23 bášt, doteraz sa ich zachovalo 12. Najväčšia z nich je tzv. Hrubá bašta na juhovýchodnej strane opevnenia. Ďalšími baštami opevnenia sú rad radom: Malá bašta, Horná brána, Prašná brána, Kláštorná bašta, Školská bašta, Brána Šimona Wallu (Západná), Archívna (Severná) bašta, Renesančná bašta, Dolná brána, Červená (Kráľovská) bašta a Veľká bašta.
Bardejovské mestské hradby zachovali sa najkompletnejšie zo všetkých stredovekých miest na Slovensku a svojím významom sa zaraďujú k európskemu fondu kultúrneho dedičstva.
Základní prameny
Viac snímok z Bardejova
|
